V evanjeliu nám Ježiš rozpráva podobenstvo o bohatom človeku, ktorému sa mimoriadne urodilo. Mal veľa majetku, veľké plány a predstavu o spokojnej budúcnosti. Hovoril si: „Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“
Lenže Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život.“
Prečo ho Ježiš nazýva bláznom? Nie preto, že bol bohatý. Ani preto, že pracoval a plánoval. Jeho problém bol v tom, že myslel iba na seba a zabudol na Boha.
Všimnime si, že v celom jeho uvažovaní niet miesta pre druhých. Nepýta sa, komu by mohol pomôcť, s kým by sa mohol podeliť. Myslí iba na svoje pohodlie a zabezpečenie.
Nežijeme aj my podobne? Starosti o peniaze, majetok, prácu či budúcnosť dokážu naplniť celé naše dni. A pritom zabúdame na to najdôležitejšie – na vzťah s Bohom a s ľuďmi.
Ježiš nás dnes učí jednej veľkej pravde: Nie je dôležité iba to, koľko toho v živote nazbierame, ale koľko dobra po sebe zanecháme. Keď raz odídeme z tohto sveta, nevezmeme si so sebou ani dom, ani peniaze ani majetok. Ale láska, ktorú sme rozdali, dobro, ktoré sme vykonali, a viera, ktorou sme žili, majú hodnotu aj pre večnosť.
Položme si dnes otázku: Som bohatý iba pred ľuďmi, alebo aj pred Bohom?
Lebo skutočne bohatý nie je ten, kto veľa vlastní, ale ten, kto má naplnené srdce Bohom. Bohatý = Boh+Ty
Pridaj komentár