V dnešnom evanjeliu nás Ježiš vyzýva k bdelosti. Hovorí o služobníkoch, ktorí čakajú na návrat svojho pána. Nevedia, kedy príde, ale sú pripravení otvoriť mu dvere.
Aj náš život je takýmto očakávaním. Často si myslíme, že na dôležité veci máme ešte dosť času. Na modlitbu bude čas zajtra, na zmierenie s blížnym inokedy, na zmenu života možno neskôr.
Ježiš nám pripomína, že viera sa nežije zajtra, ale dnes.
Mať zažatú lampu znamená mať srdce otvorené pre Boha. Znamená to nezabúdať na lásku ani uprostred každodenných povinností. Byť pripravený neznamená žiť v strachu z Božieho príchodu, ale žiť tak, aby sme sa z jeho príchodu mohli radovať.
V dnešnom evanjeliu je však ešte jedna nádherná myšlienka. Ježiš hovorí, že keď pán nájde svojich služobníkov bdieť, sám ich posadí k stolu a bude ich obsluhovať.
Aký úžasný obraz Boha! Boh nie je len Pán, ktorý od nás niečo očakáva. Je to Boh, ktorý nás miluje a chce nám sám slúžiť. Takúto lásku nám Ježiš ukázal celým svojím životom, najmä na kríži.
Možno dnes nebudeme mať príležitosť vykonať veľké skutky. Ale môžeme niekomu odpustiť, povzbudiť ho, pomôcť mu alebo sa zaňho pomodliť. A práve v takýchto jednoduchých skutkoch zostáva naša lampa zažatá.
Nejde o to vedieť, kedy Pán príde. Ide o to, aby nás pri svojom príchode našiel milovať.
Pridaj komentár