„Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať.“ (Lk 12, 48)
Evanjelium nám pripomína jednu dôležitú pravdu: Náš život nie je iba darom, ale aj zodpovednosťou.
Každý z nás dostal od Boha niečo vzácne. Niekto zdravie, iný schopnosti, ďalší rodinu, prácu či príležitosť pomáhať druhým. Nie všetci sme dostali rovnako, ale každý sme dostali niečo, s čím máme dobre hospodáriť.
Ježiš dnes hovorí o vernom správcovi, ktorý si plní svoje povinnosti, aj keď jeho pán nie je prítomný. Práve v tom spočíva skutočná vernosť. Robiť dobro nielen vtedy, keď nás niekto vidí, ale aj vtedy, keď sa nikto nepozerá.
Často čakáme na veľké príležitosti, aby sme mohli urobiť niečo dobré. Ale Boh od nás väčšinou nežiada veľké skutky. Žiada vernosť v maličkostiach. Trpezlivosť s človekom, ktorý nás rozčuľuje. Odpustenie tomu, kto nám ublížil. Čas venovaný tomu, kto je osamelý. Láskavé slovo tam, kde by sme najradšej mlčali alebo kritizovali.
Raz sa nás Boh nebude pýtať iba na to, koľko sme toho v živote získali, ale predovšetkým na to, čo sme urobili s tým, čo nám zveril.
Preto si dnes položme jednoduchú otázku: Komu môžem byť dnes darom?
Lebo najkrajším poďakovaním Bohu za všetko, čo sme dostali, je život, v ktorom sa naše dary stávajú požehnaním pre druhých.
Pridaj komentár