„Vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete?“ Lk 12, 54–59
Podľa oblakov vieme, že bude pršať. Podľa správania človeka dokážeme odhadnúť jeho náladu. Dokážeme plánovať budúcnosť, sledovať udalosti a rozpoznávať nebezpečenstvá.
A predsa nám uniká to najdôležitejšie – Božia prítomnosť v našom každodennom živote. Boh k nám totiž nehovorí iba prostredníctvom veľkých zázrakov. Často sa prihovára cez obyčajné udalosti. Cez človeka, ktorý potrebuje našu pomoc. Cez výčitku svedomia. Cez chvíľu ticha. Cez príležitosť odpustiť.
Ježiš nás pozýva, aby sme sa naučili čítať nielen znamenia počasia, ale aj znamenia Božej lásky.
Potom nás povzbudzuje, aby sme sa zmierili so svojím protivníkom ešte počas cesty. Pripomína nám, že na dobro netreba čakať. Koľkokrát sme si povedali: Raz odpustím. Raz sa začnem viac modliť. Raz napravím svoje chyby. Lenže Boh nám nedáva do rúk zajtrajšok. Dáva nám dnešný deň.
Položme jednoduchú otázku: Čo odo mňa Boh očakáva práve teraz?
Možno iba jedno dobré slovo, jeden telefonát, jedno odpustenie alebo chvíľu úprimnej modlitby. Nepremeškajme čas, v ktorom nás Boh navštevuje.
Pridaj komentár