Ježiš stretáva ženu, ktorá bola osemnásť rokov zhrbená a nemohla sa narovnať. Ježiš si ju všimne, zavolá ju k sebe, položí na ňu ruky a uzdraví ju.
Táto žena je obrazom každého z nás. Aj my niekedy kráčame životom zhrbení. Nie telesne, ale duchovne. Ťažia nás starosti, sklamania, hriechy, bolesti či obavy z budúcnosti. Niekedy sa tak veľmi pozeráme na svoje problémy, že už nedokážeme zdvihnúť oči k nebu.
A práve vtedy prichádza Ježiš. Nečaká, kým ho žena poprosí. On sám si ju všimne a oslobodí ju. Boh totiž vidí aj tú bolesť, ktorú pred ostatnými skrývame.
Predstavený synagógy sa však namiesto radosti nad uzdravením pohoršuje, že sa to stalo v sobotu. Ježiš nám tým pripomína, že náboženstvo bez lásky stráca svoje pravé poslanie. Božie prikázania nás nemajú zväzovať, ale viesť k láske a slobode.
Dovoľme Ježišovi, aby sa nás dnes dotkol a pozdvihol. Zároveň všimnime si ľudí, ktorí pod ťarchou života klesajú. Možno dnes nemôžeme urobiť veľký zázrak. Ale môžeme niekoho povzbudiť, vypočuť, potešiť alebo mu odpustiť. A práve cez nás môže Ježiš pomôcť niekomu opäť sa narovnať.
Pridaj komentár